Karajan vedie deviatu (1986)

Beethovenova Deviata symfónia je všeobecne považovaná nielen za majstrovské dielo svojho autora, ale aj za jedno z najväčších diel v dejinách hudby. Z hľadiska formy a obsahu predstavuje pomyselný most medzi dvoma umeleckými epochami klasicizmu a romantizmu: hoci jej štvorčasťová schéma vychádza z tradičného mozartovsko-haydnovského modelu, zaradenie vokálnej zložky do záverečnej časti bolo vo svojej dobe v symfonickom žánri skutočne novátorským počinom. Slávou Deviatej symfónie je preto štvrtá časť, v ktorej sa k orchestru pridávajú štyria päťhlasní sólisti a miešaný zbor.